Antoine Idrissou Meatchi

Antoine Idrissou Meatchi, palʋla-ɩ hasɩyaɖɛ fenaɣ kɩyakʋ 15 pɩnaɣ 1915 nɛ ɛsɩ ɖomaɣ fenaɣ kɩyakʋ 26 pɩnaɣ 1984 kɛ Togo ɛjaɖɛ taa politiki laɖʋ. Ɛɛkɛ Togo ɛjaɖɛ ñʋʋtʋ kɩfalʋ Nicolas Grunitzky alɩwaatʋ taa pɩnaɣ 1963 alɩwaatʋ ndʋ paɖʋ Sylvanus Olympio kewiyaɣ yɔ. Pɩtasɩ lɛ, ɛɛkɛ liidiye minisitra kpaɣ pɩnaɣ 1963 nɛ puwolo pɩsɩɩnɩ pɩnaɣ 1966. Pʋkɔma pɩnaɣ 1967 lɛ, Étienne Eyadéma kpaɣ kewiyaɣ nɛ ɛɖʋ-kʋ.

Ɛ-ɛsɩndaa tɔm nɛ sukuli labʋ

ñɔɔzɩ

Palʋla Meatchi hasɩyaɖɛ fenaɣ kɩyakʋ 13 pɩnaɣ 1925 kɛ Sakode tɛtʋ taa nɛ ɛ-hɔʋ taa mba kɛ kewiyaɣ taa mba. Ɛlaba ɛ-tɛ kajalaɣ sukuli Togo ɛjaɖɛ taa nɛ pɩnaɣ 1942 lɛ, ɛcalɩ wobu Malii nɛ pʋwayɩ lɛ ewolo Fransɩ ɛjaɖɛ taa se ɛkpɛlɛkɩ ɛ-tɩ nɛ ɛkpɛlɩkɩ tɛtʋ ndʋ tɩ-taa tɛtʋ ndʋ tɩ-taa ɛyaa kɩla ɖɔʋ yɔ tɩ-tɔm.

Ɛ-tʋmɩyɛ nɛ politiki

ñɔɔzɩ

Ɛpɩsɩ Togo pɩnaɣ 1953 taa lɛ, Meatchi kɛŋna Togo tɛtʋ taa tɛtʋ ñʋʋ tʋ nɔyʋ nɛ ɛcɔŋna ɖɔɖɔ Kluoto tɛtʋ taa tɛtʋ ñʋʋ tʋmɩyɛ yɔɔ nɛ ɛcɔŋna ɖɔɖɔ Tove tɛtʋ taa tɛtʋ taa sukuli yɔɔ. Ɛwɛʋ lɛ, Meatchi paɣzɩ sʋlʋm politiki tɔm taa nɛ ɛcalɩ tʋmɩyɛ nɖɩ pɩnaɣ 1956 Grunitzky alɩwaatʋ taa. Ɛkɛ Togo ɛjaɖɛ ñʋʋdʋ kajalaɣ tʋ. Palɩzɩ Meatchi se ɛkɛ hayɩm yɔɔ cɔnɩyʋ nɛ pɩnaɣ kʋɖʋmaɣ wayɩ lɛ, paha-ɩ liidiye koozaɣ. Paa pɩnaɣ 1956 taa paɣtʋ ndʋ tɩ-yɔɔ Olympio tɛ Togo nɔɔ kʋɖʋmaɣ ŋgbɛyɛ (Comité de l'unité togolaise, CUT) kaapɔzɩ se paɖaɣnɩ ñɔɔzʋʋ paɣtʋ ndʋ pɩnaɣ 1958 taa ONU ŋgbɛyɛ taa yɔ, Meatchi wabɩ se ɛkɛ Pagouda ɛjaɖɛ taa tʋ, ɛlɛ Grunitzky ñakaɣ ɛ-tɛ politiki tɔm taa Sylvanus Olympio.

Kʋñɔmɩŋ waʋ ŋgbɛyɛ ñʋʋdʋ

ñɔɔzɩ

Ɖajaa Grunitzky lɩɩ politiki taa nɛ ɛɖɛɛ Cote d'Ivoire pɩnaɣ 1961 taa lɛ, Meatchi pɩsɩ Union des Chefs et Peuples du Nord (UCPN) ñʋʋ tʋ nɛ ɛkɛ ɖɔɖɔ you ŋgbɛyɛ ñʋʋ tʋ. Togo ɛjaɖɛ mʋ ɖɩ-tɩ yɔɔ wɛʋ lɛ, paɖʋ ñʋʋtʋ tʋmɩyɛ naɖɩyɛ se ɛñɩɣ niye tɔm hʋyaa yɔɔ nɛ pɩkʋyɩna Meatchi kʋɖʋmʋʋ paɣtʋ takayaɣ taa pɩnaɣ 1961 taa. Pɩnaɣ kʋɖʋmaɣ ŋga ka-taa ɖɔɖɔ lɛ, Meatchi yɔɔdɩ ɛ-tɩ yɔɔ nɛ ɛkaɖɩna paɣtʋ kɩfatʋ kɩfatʋ ndʋ tɩhaɣ ɛjaɖɛ ñʋʋtʋ ɖoŋ nɛ ɖoŋ sɔsɔŋ weyi ɛ-tɛ ñʋʋtʋ wɛna yɔ. Piyeba nɛ pakpa-ɩ nɛ pɔtɔ se ɛñɩnaɣ se ɛkʋ komina. Palɩzɩ-ɩ salaka taa lɛ, ewolo Kana tɛtʋ sɔsɔtʋ taa. Ewobi peeɖe nɛ pɩkɔɔ pɩtalɩ pɩnaɣ 1963 taa lɛ, paɖɩzɩ komina. Pɩlaʋ ŋgʋ, kiyeba nɛ ɛɖaɣnɩ pɩsʋʋ ɖoŋ tʋ. Alɩwaatʋ natʋyʋ taa lɛ, ɛɛkɛ ɛgbɛyɛ nɖɩ ɖɩcɔŋnɩ Afrika tɔm yɔɔ Kana ɛjaɖɛ taa yɔ ɖɩ-ñʋʋdʋ.

Palɩnɩ yomiye taa nɛ papɩsɩ

ñɔɔzɩ

Pɩnaɣ 1962 kɛ ɛ-pɩsʋʋ ɛ-ɛjaɖɛ taa yɔ, Togo ɛjaɖɛ pɩsɩ ɛjaɖɛ nɖɩ ɖɩ-taa politiki ŋgbɛyɛ kʋɖʋmɖɩyɛ wɛɛ yɔ nɛ paɖɩzɩ pa-tɩŋa nɛ pɩtasɩnɩ CUT ŋgbɛyɛ. Pɩkɔma pɩtalɩ pɩnaɣ 1963 lɛ, sɔɔjanaa kpaɣ kewiyaɣ nɛ paɖɩzɩ-kɛ nɛ pakʋ Olympio. Ɛlɩna ɛ-ɛjaɖɛ taa lɛ, pakpa-ɩ se ɛkɛ minisi weyi ɛcɔŋna liidiye koozaɣ, samaɣ tʋma nɛ positi nɛ tʋmɩyɛ ndɩ ndɩ yɔɔ Grunitzky komina taa yɔ. Pɩnaɣ 1963 taa palɩza-ɩ lɛ, ɛpɩsɩ ɛjaɖɛ ñʋʋtʋ ñʋʋ tʋ nɛ ɛcɔŋna liidiye koozaɣ nɛ tɔsʋʋ tʋmɩyɛ ñʋʋ tʋmɩyɛ yɔɔ. Paɣtʋ kɩfatʋ ndʋ tɩɖɔma pɩnzɩ naanza nɛ tɩkɔnɩ asɛyʋʋ. Togo ɛjaɖɛ ñʋʋtʋ kɩfalʋ tʋmɩyɛ tɛm lɛ, pakpa Meatchi se ɛkɛ minisi waa ñʋʋtʋ nɛ ɛcɔŋna tʋma sɔsɔna yɔɔ. Komina kɩfalʋʋ ŋgʋ kɩtaawɛɛ alɩwaatʋ sakɩyɛ. Kpɩtaŋ cabɩ wayɩ kɛ kɔlaɣ fenaɣ taa pɩnaɣ 1967 taa lɛ, sɔɔja sɔsɔ Etienne Eyadéma kpaɣ kewiyaɣ nɛ ɛpɛɖɩ Grunitzky nɛ Meatchi tɩtasɩ wɛʋ ɛ-tʋmɩyɛ taa.

Ɛ-tɛtʋ taa caɣʋ nɛ ɛ-sɩm wayɩ

ñɔɔzɩ

Meatchi kaalesi ɛ-tʋmɩyɛ nɖɩ ɛlakaɣ yɔ, mbʋ yebina nɛ ɛlɩɩ politiki tʋma taa. Pʋwayɩ lɛ, ɛɖaɣnɩ-ɩ lɩzʋʋ se ɛkɛ tɛtʋ taa tʋma yɔɔ cɔnɩyʋ, tʋmɩyɛ nɖɩ ɛlaba pɩnzɩ sakɩyɛ. Ɛsɩba pɩnaɣ 1984 taa.

Takayɩhatʋ ndʋ tɩwɛ pɩ-tɛɛ yɔ

ñɔɔzɩ