Kʊdɔŋ sɔtʊ, pɩkɛ pɩyʊ kɩɖɛɖɛʊ nɛ pɩpɔzɩɣ ɛyʊ caɣzɩɣ, nabʊyʊ taa kuludaɣ, peeɖe ɛlakɩ tʊmɩyɛ nɛ tomnaɣ yɔkʊʊ nɛ maʊʊ laɣsɩ nɛ ɛ-tɛ pʊtʊnaa se ɛñɔɔzɩ ɛ-tɩ camɩyɛ. Tɔmpiye nɖɩ ɖɩkɛ kɩkɩndɩyɛ, ɖɩlɩna latɛŋ kʊnʊŋ taa kɛnɛ, (lɩm, sɔzɩŋ lɩm, sɔtʊ, kɔyɛ yaa kʊdɔŋ, sɔŋ lɩɣ, ɖazʊʊ sɔŋ, kɩɖɛɖɛʊ). Lɩmaɣzɩyɛ naɖɩyɛ lɩɣ nɛ ɖɩtɔŋ se yee kʊdɔŋ sɔtʊ tɩnaa kɛ ɖɛzɩya, kɛlɛ nabayɛ ŋñɩɩɩ yem kɛna kʊdɔŋ kɔnɩyaa. Pɛkpɛnda 3600 kɛlɛ pa-taa peeɖe lɛ 129 yeke kɛna kɔdɔŋ kɔnɩyaa. Ndɔnjɔɔlɩyɛ pɩlɩna kʊdɔŋ sɔtʊ tɩnaa mba pɔ-yɔɔ (mb apefezuu yaa paafezuu yɔɔ) yɔ wala sakɩyɛ nɛ halɩ nɛ sɔnɔ mbʊ yɔ tɩtɛmda.

Kʊdɔmɩŋ kɩɖɛzɩŋ ɛzɩ kpaŋ haɣ kʊdɔŋ, kɩnamɩyɛ yaa ɛsɔ kʊdɔŋ mbʊ kpaɣ ɛyaa ɖooo kpaɣɖɩŋ ɖɔɔ kɔyɔ. Egipiti kɩbɩnʊʊ taa takayasɩ mayaa kaayɔɔda kalɩkatʊ kʊdɔŋ tɔm, KrɛkɩRoom nɛ ɖooo Wɩsɩ Ɖɩlɩyɛ taa mba takayasɩ nasɩyɛ ñaayɔɔda kɔdɔmɩŋ kɩɖɛzɩŋ nɩɩyɛ tɔm ɖɔɖɔ. Ɖɔkɔtɔ takɩyʊ nɛ wiliyu Jean Hameau kaalaba ɛ-kajalaɣ lɩmaɣzɩyɛ pɩlɩna kɩɖɛzɩyaa mba pɔ-yɔɔ kɛ Bordoo ɖɔkɔtɔ kewiyaɣ ŋgbɛyɛ ɛsɩndaa pɩnaɣ 1837, ɛla lɩmaɣzɩyɛ lɛɛɖɛ ɖɩɖɩ yɔ se pamaɣzɩ ɖɛzɩyaa mbapɔ-tɔm kɛ ɖɔkɔtɔ paɣtʊ lɩzɩyaa ɛsɩndaa pɩnaɣ 1843.

Pɩ-tɛ alɩwaatʊ ndʊ tɩ-taa lɛ lɛɣtɛ tʊmɩyɛ tɩnaa lɩzaɣ pʊtʊnaa kɩɖɛzaa pɩtɩŋna cʊ wondu kɩcatɩŋ yɔɔ nɛ palɩzɩɣ ŋñɩɩ cɛkasɩ. Pɩkɔma pɩnzɩ 1887 nɛ 1892 hɛkʊ taa lɛ tɩŋ kpɛlɛkʊʊ tʊmɩyɛ tʊ Mimitri Ivanovski pɩzɩ ɛna cɔkɔyɛ naɖɩyɛ kʊdɔŋ, sɛmɩŋ ndɩ ndɩ kʊdɔŋ, nɛ ɛwɩlɩɣ se tɩŋ cɩyɩm taa kaawɛ kʊdɔŋ nakʊyʊ nɛ patapɩzɩɣ pacatɩɣ-kʊ. Ivanovski maɣzɩ se pɩkɛʊ sɔtʊ kʊdɔŋ nakʊyʊ yaa pɩpɩzɩɣ pɩkɛ kpaagbaa ŋñɩɩ cɛkaɣ tʊ nɔɔyʊ.

Holandi kpɛlɩ tʊmɩyɛ kpɛlɛkɩyʊ Martinus Beijerinck tasɩna kpazʊʊ ɖoŋ tʊma ana nɛ, pɩnaɣ 1898 lɛ ɛtɛyɩ ŋñɩɩ cɛkaɣ tɛ tɔm nɛ pɩtasɩna piyeke ɛlɛ ɛyɔɔdɩ ɖɔɖɔ sɔtʊ tɔm, ɛpasɩ cɩyɩm mbʊ pɩ-taa tɛma wɛʊ kʊdɔŋ yɔ nɛ ɛɖʊ tɩŋ lɛɛkʊ taa kɛlɛ kʊkʊ paɣlɩna kʊdɔŋ, ɛla mbʊ ɖɔɖɔ sakɩyɛ sakɩyɛ taa tɩŋ yɔɔ kʊdɔŋ kɩtɔyɩna tɩŋ sakɩyɛ kɛlɛ ɛtɔŋ se kʊdɔŋ ŋgʊ kɩwɛ ɖoŋ piŋ ɛzɩ kajalaɣ ñɩŋʊ yɔ. Beijerick ya pʊtʊ ɛnʊ se Contagium vivum fluidum (pʊ-tɔbʊʊ añɔm fezuu ŋgʊ kɩyɔɔlʊʊ). Alɩwaatʊ kʊyʊmntʊ tɩ-taa pana nɔɔ heŋ kʊdɔŋ kɩɖɛzʊʊ ɛlɛ Friedrich Löffler nɛ Paul Frosch labɩna tʊmɩyɛ nɖɩ. Tuutu, kelema kɩsɩkʊ, ɛsɔ cɔyʊ, kpizim kʊdɔŋ pɛkɛ ɛyʊ cɔlɔ kʊɔmɩŋ kɩɖɛzɩŋ weyi ɛlɩna sɔtʊ kʊdɔŋ cɔlɔ. Kʊdɔmɩŋ lɛɛŋ wɛɛ ɛlɛ tɔm caɣ kaɖɛ ɖɔɖɔ nɛ ɛɖɛʊʊ piŋ kpaɣ sidaa, SRAS, ɖiziye kʊdɔŋ, ɛsɔ kʊdɔŋ, mɔɔŋ tɛɛ calɩm kpemtu, Ebola mbʊ yɔ pɛkɛ kʊdɔmɩŋ kɩɖɛzɩŋ.