Prɔnzɩ kɛna hɩɖɛ kuɖum nɖɩ paacɛla ñɩɣtʊ kɩkpɛndʊ nzi payaɣ-sɩ se kuwivri yɔ si-ɖeke. Ɖeɖe nɛ sɔnɔ yɔ, prɔnzɩ kɛna kuwivri nɛ nɖɩ payaɣ-ɖɩ se etɛŋ yɔ pañɩɣtʊ kɩkpɛndʊ. Keɣsi mabʊ taa nɛ takayɩsɩo kɩkalasɩ taa, payaɣ prɔnzi se ɛɛɖɛŋ. Mbʊ ɖɔɖɔ payaɣ prɔnzɩ kɛ sɔɔsɔ tʊmɩyɛ ɖɩlaɖɛ nɖɩ ɖɩ-taa poluki ɩgaŋgaɖɛ yɔ. Ñɩɣtʊ ndʊ tɩkpɛnda nɛ payaɣ se pronzɩ yɔ, nzɩ yɔ: kuwivri, etɛŋ, aluminiyɔmɩ, pulɔŋ, peɖiliyɔmɩ, maŋganɛɛzɩ, tugsitɛnɩ, silisiyɔmɩ nɛ fɔsɩfɔɖɩ. Ñɩɣtʊ ndɩ ndɩ tʊnɛ, tɩ-taa lɛ kuwivri kɩla ɖɔʊ prɔnzɩ taa. Kɩtɛ ɖɔʊ wɛ ɛzɩ 54 yɔ kɛ mɩnɩʊ taa.

Mbʊ pasɩŋna prɔnzɩ ñɩɣyʊ kʊnɛ sɩŋŋŋ yɔ kɛlɛ se kɛwɛ ɖoŋ nɛ kɩɩtɛŋ yem paa palakɩna-kʊ nɛ tʊma wenaa yɔ, kiikotu ɖɔɖɔ yem yem. Pɩtasɩ ɖɔɖɔ lɛ, kɩcɛlɩɣ laadiɖiki nimasi miŋ kɛ camɩyɛ. Ñɩɣɖɛ ɖɩnɛ pakpakʊ nɛ pɛsɛyʊna nɖɩ ɖɩwɛ kaɖaɖa yɔ. Mbʊ pɩcɛyʊ pazɩ kɔyɔ se ñɩɣɖɛ nɖɩ ɖɩpʊkɩ yaa ɖɩmʊʊ kalɩkɔdaɣ. Pʊyɔɔ kɛ paakɩlʊ-ɖɩ labʊnaʊ tʊmɩyɛ kɛ mɛlɛnaa yaa ɛwadɩyɛ yɔɔ wondu ndʊ poluki yɔ. Pɩtasɩ ɖɔɖɔ lɛ, paalukina tɩyɩnzɩ hɛkɩnda alema wondu nɛ prɔnzɩ kɩtɛ pʊʊwʊ yaa kalɩkɔdaɣ yɔɔ.

Mbʊ yebina nɛ sɔɔsɔ tʊma ɖɩlaɖɛ taa paaluki mɛlɛnaa yaa ɛwaɖɩyɛ yɔɔ wondu natʊyʊ yaa ɖɔɖɔ tɩyɩnzɩ hɛkɩndaa alema wondu natʊyʊ lɛ, ñɩɣtʊ ndʊ tɩkɛ kuwivri yaa aluminiyɔmɩ yɔ kɛ pakpakʊ. Pʊcɔ nɛ poyolosi prɔnzɩ se polu nabʊyʊ lɛ, pɩwɛɛ se kɩsaa miŋ pɩtalɩ ɛzɩ 1 000 °C yɔ. Ɖooo kiɖe tɛɛ paɖawaɣa prɔnzɩ kɛ labɩnaʊ tʊmɩyɛ lɛ, pɩkɛna se polu malɩfanaa, cɩmɩŋ wondu yaa awiya nɛ abila aɖakasɩ. Prɔnzɩ ñɛlɛɛzɩna ɖooo lɔndaa kaaŋ ɖoŋ ñɩŋ weyi pakpakaɣ nɛ polukina wondu ndɩ ndɩ ɖɔɖɔ yɔ.