Sigmund Freud (Caama yɔɔdɩtʊ taa pɩlʊʊ se ziːkmʊnt ˈfʁɔʏt, anasaayɩ ñɩŋʊ taa lɛ fʁøːd] yaa [fʁœjd), palʊla-ɩ Sigismund Schlomo Freud cejewiye taa agoza fenaɣ kɩyakʊ 6 pɩnaɣ 1856 Freiberg (Otirisi ɛjaɖɛ taa) nɔɔnɔɔ tɛ Cɛkɩ ɛjaɖɛ nɛ ɛsɩ salaŋ fenaɣ kɩyakʊ 23 pɩnaɣ 1939 Londre tɛtʊ taa, ɛɛkɛ hola maɣzɩm tʊmɩyɛ tʊ Otirisi ɛjaɖɖe taa, ɛnʊ tɩna maɣzɩm ta wiluu tʊmɩyɛ kiɖe.

Freud pɩnaɣ 1926 taa

Ɛɛkɛ ɖɔkɔtɔ Vienne tɛtʊ taa mbʊ lɛ, Freud nɛ ɛyaa sɔsa sakɩyɛ pakatɩ ɖama se pɛkpɛlɛkɩ nɛ maɣzɩm taa wiluu tʊmɩyɛ ɖɛɛna ɛsɩnda, kɛlɛ ɛnʊ kɛna nɔmɔŋ kpeekpe wɩlɩyʊ. Ɛgbaɣtɩyɛ nɛ Wilhelm Fliess, ɛ-tʊmɩyɛ labʊ nɛ Josef Breuer, Jean-Martin Charcot tʊmɩyɛ nɛ ɛ-laɣsɩ pɩlɩna ɛyʊ ɖom lubitu yɔɔ kɛ Salpêtre sukuli taa yɔ sɩna-ɩ sakɩyɛ taa se ɛkpaɣ lɩmaɣza piŋ ɛyʊ maɣzɩm tɔm yɔɔ.

Freud kpeɣli ɛ-cɔlɔ kpɛyɛ ɛyaa mba palakɩ maɣzɩm taa kʊdɔmɩŋ kɔɔ yɔ, ɛ nɛ-wɛ pazɩ pazɩ lɛpalakɩ maɣzɩm taa wiluu tʊmɩyɛ, papazɩna Otirisi, pɛɖɛɛ Suwisi, ŋtalɩ Berlin, pʊwayi Fransɩɩ, Londre nɛ Etaazuunii. Pʊwayi pa-taa peɖeke yotu nɛ ɖdama kɩɩnɩnaʊ sʊʊ pɛ-hɛkɩŋ taa kɛlɛ tʊmɩyɛ nɖɩ ɖɩpaɣlɩ piŋ kpaɣ pɩnzɩ 1920 paɣzɩtʊ alɩwaatʊ. Pɩkɔma pɩnaɣ 1938 lɛ, Caama politiki laɣsɩ tɔm ñɩŋɩɣna Freud kɛlɛ ese Vienne nɛ ɛkɔɔ ɛcaɣ Londre, peeɖe ɛsɩba nɛ tamaɣ pɩjɛɖɛ kʊdɔŋ pɩnaɣ 1939.

Palʊla Freud agoza fenaɣ kɩyakʊ 6 pɩnaɣ 1856. E-liɖe kɛtɩtʊ tɔm kɔyɔ se pɛ-tɛ nɛ Galicie, nɛ paasɩŋ pɔ-yɔɔ tɔm sakɩyɛ. Freud kɛ pɩɣa naadozo ŋga Jacob Freud cɔlɔ, ɛlɛ ñaakɛ tɔnaa pɛdɩyʊ, e-ɖoo kɔyɔ Amalia Nathanson (1836 ŋtalɩ 1931), pa-kajaalaɣ pɩɣa kɛlɛ ɛzɩ pacaɣʊʊ ɖama cɔlɔ yɔ yaa pɔɖɔkʊʊ nesi yɔ. Ɛwɛɛna kɔɔnaa kagbanzɩ (Anna, Rosa, Mitzi, Dolfi et Paula) nɛ ɖalaa naalɛ Julius ɛlɛ sɩ ɛɛwɛna pɩnaɣ kʊyʊmaɣ, nɛ Alexander.