Ñɔɔzɩtʋ hɛkʋ taa tʋkaɣ

Contenu supprimé Contenu ajouté
Gnangbade (ndɔncɔɔlɩyɛ | tambasɩ)
Aucun résumé des modifications
Wondu yʋsʋʋ: Révocation manuelle Éditeur de wikicode 2017
Gnangbade (ndɔncɔɔlɩyɛ | tambasɩ)
ajout des liens
Caŋa 1:
[[File:Thomas-sankara-dessin.jpg|thumbnail|Thomas-sankara-dessin]]
Thomas Sankara kɛ Purkinaa[[Purkina Fasoo|Purkina Faso]] ɛjaɖɛ taa sɔdʊʊ sɔsɔʊ nakʊyʊ. Palʊla-ɩsaŋgayɩŋɩ [[Saŋayɩŋ fenaɣ|saŋgayɩŋ fenaɣ]] kɩyakʊ 21 pɩnaɣ [[1949]] nɛ ɛsɩ [[aloma fenaɣ]] 15 wiye pɩnaɣ [[1987]] ɛɛwɛna pɩnzɩ 37. Palʊila-ɩ Yako tɛtʊ taa, Hoti Fɔlɩtaa nɛ pakʊ-ɩ Wagadugu[[Wagaadugu]], Purkina Faso ɛjaɖɛ taa. Palʊla-ɩ lɛ payaɣwaɣ-ɩ se Thomas Isidore Noël Sankara nɛ ɛsɛ hɩɖɛ se Le [[Che Guevara]] Africain. Payaɣ ɛ-halʊ se Mariam Sermé nɛ pɛwɛna pɩya naalɛ: Philippe Sankara nɛ e-neu Auguste Sankara. Ɛ-caa kɛ fulaani nɛ e-ɖoo kɛ Mɔɔsɔ tʊ. Pɛ-kɛ Kristu mba. Ɛ-caa kaakɛ sɔɔja nɛ paasɩ-ɩ ɖakʊtanaa tʊmɩyɛ ɖɩlaɖɛ nɛ keteŋga kpeekpe you naalɛ ŋgʊ taa kɛ pakpa-ɩ nɛ paɖʊ-ɩ salaka.
 
[[File:Thomas Sankara portrait.jpg|thumbnail|Thomas_Sankara_portrait]]
Sankara laba ɛ-hɛkʊ taa sukuli kɛ Ouezzin Coulibaly sukuli taa kɛ Poobo-Tiyolaso nɛ ɛ-sukuli kɛtɛzʊ kɛ Wagadʊgʊ. E-sukuli labʊ taa payɩ ɛɖʊwaɣ taabalɩyɛ nɛ tuuɖe ɛyaa kʊhʊlʊma piya. Cɔɔcɩ taa ɛɖʊwaɣ lɩm kɛ layʊ (fada) ɛlɛ ekiza se ɛɛlakɩ fadanaa tʊmɩyɛ. Ɛzɩ Blaise Compaoré ɖɔɖɔ yɔ, ɛlaba sɔɔjɛɛtʊ sukuli kɛ [[Yawunde|Yawʊnde]], [[Kameruni]] ɛjaɖɛ taa pʊcɔ ɛpɩsɩ sɔɔjanaa mba palɩʊna ɛsɔɔtaa lɔɔɖa taa nɛ pamaɣ yɔ. Ɛɛwɛ Nahuri, Maarɔkɩ[[Marɔkɩ]] ɛjaɖɛ taa lɛ, ɛnɛ Henri Zongo, Boukary Kabore, [[Blaise Compaoré]] et Jean-Baptiste Boukary Lingani palɩza ɖama nɩnaʊ ŋgbɛyɛ nɛ payaɣ-ɖɩ se ROC.
 
[[File:Signature of Thomas Sankara.png|thumbnail|Signature_of_Thomas_Sankara]]
Thomas Sankara kaakɛ hotiHoti Vɔltaa, ɖenɖe payaɣ sɔnɔ se Purkina Faso yɔ peeɖe ɛjaɖɛ taa sɔdʊʊ sɔɔʊ nakʊyʊ. Ɛkɛna weyi ɛlʊba se tuuɖe ajɛya taa sʊsa ɛɛtaakɔ nɛ pɛlɛɣzɩ pɛ-ɛjaɖɛ lɩmaɣza yɔ, weyi ɛlʊkɩ se ɛ-jaɖɛ ɛlɛɛzɩ nɛ ɖɩɖɛɛ nɛ ɛsɩndaa yɔ, ɛsɔɔla kandʊ ɛ-samaɣ ñɩm nɛ ka-lɩmaaza yɔɔ nɛ ɛkɛ weyi ɛsɔɔla Afrika ilemiye ɛyaa kpeekpe lɩmaɣza kɩkpɛndʊʊ. Sankara kɛŋna Purkina Faso ɛjaɖɛ taa kacalaɣ tʊ weyi ediya ɛjaɖɛ nɖɩ kɛ alɩwaatʊ ndʊ ɖɩcala paɣzʊ se ɖɩɖɛɛna ɛsɩndaa yɔ. Pɩɩkɛna kɩyɛna fenaɣ kɩyakʊ 4 wiye pɩnaɣ 1983 pɩsɩɩna aloma fenaɣ 15 ŋgʊ pɩnaɣ 1987 kɛ ɛɛkɛna ɛjaɖɛ ñʊʊtʊ.
 
Pɩnzɩ naanza waa mba pa-taa ɛlʊba kpem ɛnɛ lʊbɩyɛ aŋgba ndɩ ndɩ se p̂ɛ-ɛjaɖɛ ɛɖɛɛna ɛsɩndaa. Pɩla mbʊ lɛ, ɛñɑɣ pana nɛ ɛlɛɛzɩ ɛjaɖɛ nɖɩ ɖɩ-hɩɖɛ nɖɩ tuuɖe ajɛya taa ɖɩ-ñʊŋ yɔɔ caɣya kaaya se Hoti Fɔlta nɛ Purkina Faso. Hɩɖɛ kɩfaɖɛ ɖɩnɛ, ɖɩlɩna moore nɛ diula kʊnʊmɩŋ taa nɛ pʊ-tɔbʊʊ se Maananɛmɛɛsɛɛ ɛyaa ɛjaɖɛ yaa Ɛjaɖɛ ndɩ paapeɣzu ɖɩ-ɩyaa nɛ nabʊyʊ yɔ yaa ɖɔɖɔ samɣ (halaa) yomiye taa lɩʊ. Ɛtɛlɛm waa nabayɩ kʊna-ɩ nɛ Blaise Compaoré kpaɣ kpelaɣ aloma fenaɣ 15 wiye pɩnaɣ 1987. Ɛ-hɩɖɛ wɛ Afrika mba tɩŋga nʊndaa pɩkɩlɩna Purkina Faso evebiya nɛ pɛlaa tɩŋga ñʊndaa. Nɔɔyʊ ɛɛkaɣ sɔʊ sɔdʊʊ ŋgʊ kɩsɛ hɩɖɛ se « Che Guevara africain » yɔ ɛ-yɔɔ ɛzɩ sɖʊʊ lɛɛkʊ, Patrice Lumumba ɖɔɖɔ yɔ.