Ñɔɔzɩtʋ hɛkʋ taa tʋkaɣ

Contenu supprimé Contenu ajouté
Katxis (ndɔncɔɔlɩyɛ | tambasɩ)
Gnangbade (ndɔncɔɔlɩyɛ | tambasɩ)
typos
Caŋa 1:
Leonhard Fibonacci, (palʊla-ɩ 1175 cɔlɔ mbʊ yɔ Pise tɛtʊ taa ŋtalɩ pʊcɔ1250pʊcɔ 1250 cɔlɔ ɖɔɖɔ mbʊ yɔ). Ɛkɛ Itaalii ɛjaɖɛ taa lɛɣtʊ tɩlɩyʊ nɔyʊ. Payaɣ-ɩ canaʊ alɩwaatʊ ndʊ tɩ-taa se Leonhard Pisano nɛ kpaɣ nɔɔnɔɔ alɩwaatʊ tʊnɛ tɩ-taa mbʊ yɔ pasɩma-ɩ Fransɩɩ ɛjaɖɛ taa hɩɖɛ lɛɛɖɛ ɖɩnɛ se Pise Leonhard. Ɛ-maɣmaɣ ɛsɛɛ ɛ-tɩ hɩɖɛ se Leonardo Bigollo (bigollo tɔbʊʊ se Itaalii ɛjaɖɛ taa woɖu).
 
Palʊla-ɩ Pise tɛtʊ taa, skɩyɛ taa ɛlabʊ e-sukuli yɔ Béjaïa ɛkɩlɩ-kʊ labʊ, tɛtʊ ndʊ tɩwɛ Algerii ɛjaɖɛ taa kɛnɛ. Ɛ-caa kaakɛna tɛtʊ ndʊ tɩ-taa peeɖe wondu pɛdɩyaa nɔɔ yɔɔ ɖɛyʊ pʊtɔbʊʊ se Pise tɛtʊ taa kɛlɛ mbʊ, nɛ ɛnʊ payaɣ se Guglielmo BbonacciBonacci. Mɛlɛnaa ɖɩzɩŋɩyɛ tɛtʊ ndʊ tɩ-taa ɖenɖe kaakɛ canaʊ taa taɖɩyɛ siŋ lone nɛ lɔŋ sɩnɖɛ lone yɔ kɛ Fibonacci paɣza ɛ-tɛ lɛɣtʊ sukuli labʊ. E-sukuli kaakɛ koŋ Al-Khwarizmi ñʊŋ lɛɛzʊʊ kalɩtʊ kpɛlɛkʊʊ.
Ɛwoba ɖɔɖɔ Egipiti nɛ Siiri nɛ Sisiili nɛ Provence pɩtɩŋna ɛ-caa yɔ mbʊ lɛ, nɛ ɛkatɩ lɛɣtʊ tɩna sakɩyɛ mbʊ lɛ, Fibonacci pɩzɩ ɛkɔna Pise tɛtʊ taa pɩnaɣ 1198 aloɩwaatʊ taa kɛ arabɩ kalɩyasɩ nɛ ñʊŋ lɛɛzʊʊ kalɩtʊ matʊ. Mbʊ pɩwɩla tadɩyɛ fezuu ɛgbadɩyɛ nɛ Itaalii tɛtʊ sɔsɔtʊ canaʊ taa nɛ lɛɣtʈu tɩlʊʊ nɛ nesi tʊma pɛ-ɛyaa cɔlɔ lɛɣlɛ.