Rʊtɛrfɔrdɩyɔm kɛ kpɛlɩ kpɛlɛkʊʊ tɛ pʊtʊ weyi ɛ-ñʊʊ mayaɣ kɔyɔ 104 nɛ yʊsaɣ ñɩŋa yɔ Rf. Pɩnaɣ 1964 pɩdaa pee yɔɔ ñɩnɩyaa nabɛyɛ sukuli kɩkpɛndʊʊ nakʊyʊ taa (JINR) Doubna tɛtʊ taa wɩlɩɣ palaba kajalaɣ pʊtʊ 104. Labɩnaʊ pʊ-nɔmɔʊ taa lɛ Soviyetiki ñɩma ñanaza plʊtɔnɩyɔm hɔɔlʊʊ nakʊyʊ pɩtɩŋna nazɩyʊ sɩɣlɩyaa yɔɔ, mba pɛwɛ ɖoŋ pɩtalɩ 113-115 Mev yɔ.

Pɩnaɣ 1969 lɛ, Berkeley sukuli ŋgʊ kɩwɛ Kaliforni kɩtɛzʊʊ yɔ kɩ-taa ñɩnɩyaa la pʊtʊ ɛnʊ ɛlɛ pɛkpɛndɩna kalɩfɔrnɩyɔm -249 nɛ karɩbɔnɩ -12. Ŋgbɛyɛ nɖɩ ɖɩyɔɔdɩ se paapɩzɩ paɖanɩɣ paɣzʊʊ mbʊ Soviyetiki lɛɣtʊ tɩnaa kaalaba.

Pɩlɩna pʊtʊ ɛnʊ ɛ-hɩɖɛ haʊ yɔɔ pɩkɔna ndɔnjɔlɩyɛ sakɩyɛ. Soviyetiki ɛyaa papa se mba kaalɛna-ɩ naʊ kajalaɣ Doubna nɛ pɔpɔzɩ se paya-ɩ hɩɖɛ se dubnium (Db) yaa kurchatovium (palɩzɩ frasɩɩ kʊnʊŋ taa kourchatovium yaa ɖeyi ɖeyi taa lɛ kourtchatovium, Ku), Igor Vassilievitch Kourtchatov hɩɖɛ ɖʊʊ yɔɔ, ɛlɛ kaakɛ Soviyetiki pɩdaa pee yɔɔ ñɩnɩyʊ sɔsɔ. Amerika ɛyaa papa se rʊtɛrfɔrdɩyɔm (Rf), pɩlɩna Ernest Rutherford hɩɖɛ ɖʊʊ yɔɔ.

UICPA kpaɣ mbʊ hɩɖɛ se unnilquadium (yʊsaɣ mayaɣ kɔyɔ Unq), pɩkɔɔ pɩtalɩ pɩnaɣ 1997 nɛ lɩmaɣza lɛɛzɩ kpɛlɩ mbʊ nɛ paya-ɩ hɩɖɛ se rʊtɛrfɔrdɩyɔm nɛ pɩkɛ pʊtʊ 105 kɛlɛ pɛlɛzɩ-ɩ hɩɖɛ nɛ paya-ɩ se dʊbnɩyɔm