Yʋsʋyʋ maalɛɣzɩɣ

Fransɩɩ kʋnʋŋ taa lɛ, mbʋ payaɣ se yʋsʋyʋ maalɛɣzɩɣ yɔ, pɩkɛ tɔmpiye naɖɩyɛ pɩlɩʋ. Pɩpɩzɩɣ pɩkɛ ɖɔɖɔ tɔmpiye hɔɔlaɣ nakɛyɛ. Tɔmpiye hɔɔlaɣ ŋga pɔsɔzʋʋ lakaɣ yɔɔ yaa kɩyʋsʋnaʋ yɔɔ nɛ pɩlɛɣzɩ-wɛ tɔbʋʋ nɩʋ. Papɩzɩɣ ɖɔɖɔ pɔsɔzɩ tɔmpiye hɔɔlaɣ ɖɔɖɔ yʋsʋyʋ maalɛɣzɩɣ yɔɔ nɛ pɩwɩlɩ yʋsʋyʋ maalɛɣzɩɣ ɛnʋ ɛ-tɔbʋʋ nɩʋ.

Yʋsʋyaa maalɛɣzɩɣwaa taa nabɛyɛ kɔyɔ : lɛɛlɛɛ (Ali ɖɔŋ lɛɛlɛɛ ), ɖɛfɛɛ (ɛlakɩ tʋmɩyɛ ɖɛfɛɛ ), tɛmm (Kpacaa ɖɔŋ tɛmm ), hɛɛɛ (sɔnɔ me-neze maɣzɩ lɩʋ hɛɛɛ) …

Yʋsʋyʋ maalɛɣzɩɣ pɩzɩɣ ɖɔɖɔ ɛkɛna lɩmaɣzɩyɛ naɖɩyɛ tɛzɩyʋ. Ɛpɩzɩɣ ɛkɛ ɖɔɖɔ tɔmloyaɣ tɛzɩyʋ yaa hɩɖɛ tɛzɩyʋ. Ɖɩkpaɣ tɔmloyaɣ kanɛ fransɩɩ kʋnʋŋ taa nɛ ɖɩna : « Ñɔɔsɩ wɩwaɣ-ɩ siŋŋ, ɛlɛ, pizaɖeɣmaɣ, ewoŋaɣ. » Tɔmpiye « pizaɖeɣmaɣ » kɛ yʋsʋyʋ fransɩɩ kʋnʋŋ taa.

Tɔmpiye pizaɖeɣmaɣ fɛyɩ kabɩyɛ kʋnʋŋ taa. Yee pɛɖɛzɩɣ tɔmloyaɣ ŋga nɛ kabɩyɛ taa kɔyɔ, pɔtɔŋ se : « Ñɔɔzɩ wɩɣwaɣ-ɩ siŋŋ, ɛlɛ, pɩɖɩɣzɩ ɛyaa se ewoŋaɣ. » Yee mbʋ, tɔmloyaɣ kanɛ, ka-taa tɔmpiye naɖɩyɛ tɛkɛ yʋsʋyʋ tɔmpiye.

Tɔmpiy hɔɔlaɣ « ɛɛɛ » fɛyɩ yʋsʋyaa taa. Tɔmpiye « aayɩ » ɖɔɖɔ fɛyɩ yʋsʋyaa taa. Tɔmpiye « paa pɩɩkɩlɩ we yaa « pʋtɔma » fɛyɩ ɖɔɖɔ yʋsʋyaa taa. Tɔmpe wena ɖɩya-yɛ mbʋ nɛ ɖɩtɔŋ se afɛyɩ yʋsʋyaa taa yɔ, akɛ yʋsʋyaa modalisatɛɛrɩwaa.

Yʋsʋyaa ɛɛlɛɣzɩ kaʋ. Yʋsʋyaa kɛŋna tɔmpiye tɛ piye. Ɖɩkpaɣ tɔmloyaɣ kanɛ nɛ ɖɩna : « Kolu talɩ ñɩɣyʋʋ ŋkʋ kʋ-yɔɔ ɛɖʋwa se ɛtalɩɣ yɔ. »