Aristote

Informa
Ɛ-ɛjaɖɛ Krɛsɩ
Ɛ-tʋmɩyɛ Filosofii laɖʋ
Ɛ-ɖɩlʋlɩyɛ Stagira, Chalkidiki,Chalcidian League, Kɩbɩnjaazɩ Krɛkɩ
E-efemiye kɩlʋlɩyɛ pɩnaɣ 384 nɛ pʋcɔ Yeesuu Krɩstʊ
Ɛ-ɖɩsɩbɩyɛ Euboea, Krɛsɩ, Macedonian Empire
E-efemiye kɩsɩbɩyɛ pɩnaɣ 322 nɛ pʋcɔ Yeesuu Krɩstʊ

Aristote kɛna ɛyʋ yɔɔ lɩmaɣza n̄ɩnɩyʋ nɛ Krɛsɩ taa ñɩnɩyʊ weyi ɛñɩnɩɣ se ɛjaɖɛ ɛɖɛɛna ɛsɩnda yɔ. Palʊla-ɩ pɩnaɣ 384 taa nɛ pʊcɔ palʊlʊʊ Yeesu. Palʊla-ɩ Stagir, Macédoine ɛjaɖɛ taa nɛ ɛsɩ pɩnaɣ 322 Chalcis, Eubée tɛtʊ taa. Ɛkɛ n̄ɩnɩyʋ weyi payaɣ se Platon yɔ ɛ-lɩmɖʊyʊ. Pɔcɔna-wɛ ɛzɩ mba kedeŋa kpeekpe tatɩɩnada se nɔɔyʊ pɩzaa ɛwɛɛna ñʊʊ taa lɩmaɣza camɩyɛ ɛzɩ ḿba yɔ. Ɛma takayasɩ 200 nɛ sɩ-taa lɛ 35 yɔɔdʋʋ lɔŋ tɔm.

Aristote ma takayasɩ pinzɩ XVIII taa nɛ pɩtɛ alɩwaatʊ taa lɛ, ɛyʋ yɔɔ lɩmaɣza labʋ nɛ sɩyansɩ pataawɛɛ ndɩ ndɩ camɩyɛ. Aristote cɔlɔ lɛ, filozofii kɛna lɔŋ ñɩnʋʋ nɛ camɩyɛ tɔm nɛ mbʊ sɩŋna ɛyʊ nɛ ɛtʊʊzɩ ɖeu. Sɩyansɩ tɔbʋʋ se toovenim ñɩnʋʋ nɛ mbʊ pɩcɛtɩɣ ɛyʊ yɔ pi-yebu. Aristote kɛ mbʋ payaɣ se "pragmatique" yɔ pɩkɩlɩ Platon, weyi ɛkɛ ɛ-tɛ wɩlɩyʊ maɣmaɣ yɔ. Ɛkɛza ɛ-sɛ toovenim ñɩnʋʋ nʋmɔʋ taa siŋŋ.

Tʊkaɣ nakɛyɛ wɛ kpayɩ kpayɩ ɖɔɖɔ pɛ-tɛ ñʊʊ taa lɔŋ lɩmaɣzɩyɛ taa ɖɔɖɔ. Aristote sɩm wayɩ lɛ, ɛ-hɩɖɛ tatasɩ sɛʊ kpaŋŋŋ ɛzɩ ɛkɛwɛʊ nɛ ɛ-ɛsɛ yɔ. Ɛlɛ, pɩpɔzɩɣ se ɛyʊ ɛɖaŋ Antiquité nɛ ɛ-hɩɖɛ ɖaɣnɩ tasɩɣ sɛʊ camɩyɛ. Yee tuuɖe tɛtʊ taa mba ɛɛlakɩ ɛ-lɩmaza nɛ tʊmɩyɛ camɩyɛ kɔyɔ, byzantin nɛ malɩŋ cɔlɔ lɛ, ɛ-tɔm kɛ nabʊyʊ. Krɩstʊ mba maamaɣ ɛɛlɔʊ ɛ-tɔm. Ɛlɛ kaɖɛ naɖɩyɛ wɛ pazɩ yee Krɩstʊ mba ɛlakɩ ɛ-tɔm nɛ tʊmɩyɛ kɔyɔ.