Nɔbɛlɩyɔm kɛ kpɛlɩ kpɛlɛkʊʊ tɛ pʊtʊ weyi ɛ-ñʊʊ mayaɣ kɔyɔ 102 nɛ yʊsaɣ ñɩŋa yɔ No. Pʊtʊ ɛnʊ poluba-ɩ kulubu nɛ ɛfɛyɩna ɖiɣɖiɣ agbele nɔɔyɔ. Ɛkɛ ñɩɣlɩm pɩyʊ. Nobel tomnasi ɖɔnɛ sukuli ŋgʊ kɩwɛ Stockholm nana nɔbɛlɩyɔm nɛ pʊcɔ pʊwayɩ Albert Ghiorso, Torbjørn Sikkeland, John R. Walton nɛ Glenn Seaborg tasɩ-ɩ naʊ Etaazuunii pɩnaɣ 1958. Paya-ɩ se nɔbɛlɩyɔm se paɖʊna hɩɖɛ Alfred Nobel, ɛlɛ ñɛkɛ Sʊyɛdɩ kpɛlɩ kpɛlɛkɩyʊ weyi eluba tɩm nɛ ɛtɩyɩ Nobel kɩhɛyɩɣ liidiye yɔ.

Pɩnaɣ 1957, Nobel tomnasi ɖɔnɛ sukuli ŋgʊ kɩwɛ Stockholm yɔ kɩ-taa ñɩnɩyaa susi se palaba agbele 251102 yaa 253102 pɩtɩŋna kʊrɩyɔm 244 tɛ yoluu yɔɔ nɛ karɩbɔnɩ 13, nɛ paya pʊtʊ 102 ɛnʊ se nɔbɛlɩyɔm.

Ɛyaa nabɛyɛ pɔ-nɔɔ yɔɔ ɖɛyʊ kɔyɔ Glenn Seaborg nɛ Albert Ghiorso Lawrence-Berkeley takʊʊ nɛ wiluu tʊmɩyɛ se paɖanɩ labʊ mbʊ Stockholm lɩmaɣza kɛwa yɔ nɛ patapɩzɩ. Ɛyaa kʊyʊma mba ɖanɩɣ yɔɔdʊʊ se palaba pʊtʊ 254102 pɩtɩŋna kʊrɩyɔm 244 yoluu yɔɔ nɛ karbɔnɩ 12 pɩnaɣ 1958. Ŋgbɛyɛ lɛɛɖɛ, ɖɩ-nɔɔ yɔɔ ɖɛyʊ kɔyɔ Gueorgui Fliorov kɛ Doubna tɛtʊ taa, papʊtʊʊ pʊtʊ ɛnʊ ɛ-tɔm. Pɛtɛmna se Lawrence- Berkeley kɛ paɖaɣna-ɩ labʊ nɛ ndʊ tɩlɩ peeɖe yɔ kpazʊʊ ɖoŋ Doubna ñɩndʊ.