Thérèse Avila tʋ
Palʊla Thérèse d'Ávila kɛ Gotarandura, Ɛsɩpañ ɛjaɖɛ taa, lakɩŋ fenaɣ 28 pɩnaɣ 1515 nɛ ɛsɩ Alba de Tormes ɖoŋgiye taa , Ɛsɩpañɩ peeɖe kɛ aloma fenaɣ 14-15 pɩnaɣ 1582. Thérèse d'Ávila kɛna cɔjɔ kɛkpɛyaɣ ŋga kasʊ Karmɛlɩwaa tɛ kpaaŋ taa lɛ, ɛñɔɔzɩ payɩ mbʊ pɩtaawɛɛ ɖeu camɩyɛ yɔ. Thérèse d'Ávila kɛna krɩstʊ mba tɛ sɔdʊ sɔsɔʊ nakʊyʊ.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/1/13/Fran%C3%A7ois_G%C3%A9rard_-_St_Theresa_%28detail%29.jpg/220px-Fran%C3%A7ois_G%C3%A9rard_-_St_Theresa_%28detail%29.jpg)
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/a/ae/Peter_Paul_Rubens_138.jpg/220px-Peter_Paul_Rubens_138.jpg)
Paɖʊ Thérèse d'Ávila kɛ ɛyaa kiɖeɖema pɩlɩʊ taa kɛ ɛ-sɩm wayɩ pɩnsɩ 40 taa, pʊtɔbʊʊ se pɩnaɣ 1622. Pɔtɔkɩo ɛ-kasandʊ kɛ paa pɩnaɣ ŋga lɛ kɛ-tɛ aloma fenaɣ kɩyakʊ 15 wiye. Ɛnʊ kɛŋna kacalaɣ cɔjɔ kɛkpeyaɣ halɩñɩŋa ŋga kɛkɛ katolika ŋgbɛyɛ taa mbʊ payaɣ se tɔkɩtɛɛrɩ yɔ.
Ɛ-sɩm wayɩ e-tomnaɣ laba kʊñɔŋ: paa mba pañɩnɩɣ se pepim-kɛ pɛtɛ. Ɖenɖe palʊla-ɩ yɔ, 'Áviɩla, peeɖe cɔjɔ kɛkpeyɩsɩ ñɩnɩɣ se pepimi-i peeɖe, ɛlɛ Alba de Tormes, ɖenɖe ɛsɩba yɔ, peeɖe ñɩmba ñaatisiɣ. Pɩnaɣ 1760 taa kɛ pakpaɣ ɛ-tɛ aɖakaɣ nɛ powana-kɛ Alba de Tormes. Ɛsɩpañɩ cɔɔcɩnaa sakɩyɛ taa, pasɩ e-tomnaɣ hɔɔlɩŋ nɩɩyɛ pazɩ pazɩ. thérèse ɖo sɩba pɩnaɣ 1527,pʊtɔbʊʊ se Thérèse kawɛna pɩnzɩ 12 yeke. Mbʊ kɩlɩna pɩɣa peɣlaɣ kɛnɛ nɛ kakpaɣ ka-tɩ nɛ kɛcɛlɛ Maria kelekeletʊ se ɛkɛ e-ɖo.
Ɛlɛ ɛkɔma nɛ ɛpaɣzɩ takayɩsɩ ndɩ ndɩ kalɩɣ yem lɛ, ɛsɔɔ fezuu kiɖeɖeu ŋgʊ kɩɩwɛ ɛ-taa nɛ kizeɣtu-i yɔ kɩ-yɔɔ. Ɛkɔma nɛ ɛpaɣzɩ yelɩɣ nɛ ɛ-taabalaa lɛ, pɩkɔɔ pɩɖʊzɩ-ɩ acɛya tɔm taa nɛ ɛɛwɛna pɩnzɩ 14 lɛ, ɛtɩlɩ abalʊ. Mbʊ yebina nɛ pɩla ɛzɩ ppiposina-i nɛ Ɛsɔ yɔ. Ɛ-caa na mbʊ lɛ, ɛkpeɣ lɩmaɣza se ewokina-i Santa María de Gracia kɛ Ávila pɩnaɣ 1531 taa. Thérèse tekizi se pʊyɔɔ ɛlɛ pɩɩcakɩ-ɩ camɩyɛ peeɖe mbʊ pʊyɔɔ yɔ, ɛ-ŋgbɛyɛ tɩnaa ɖɩɣna-ɩ lidiya hatʊ tiinau. Pɩwɛɛ mbʊ lɛ, ɛmaɣmaɣ ɛcɔŋna se liidiya fɛyɩna ɖɩcaɣyɛ ɛ-laŋɩyɛ taa, nɛ ɛwɛɛ pɩlɩʊ ŋgʊ kɩtaa pinaɣ pilim.
Ɛzɩma pɩcalaa nɛ Thérèse pɩsɩ cɔjɔ kɛkpɛyaɣ sɩŋŋŋ yɔ lɛ se, pɩkɔma lɛ pɩwɩ-ɩ siŋŋŋ nɛ ɛpɩsɩ ɛ-caa cɔlɔ. Ɛ-yɔɔ cɛba wayɩ lɛ, ɛ-caa wona-i ɛ-kɔɔ Marie de Cepeda cɔlɔ. Peeɖe ɛwɛɛ nɛ efemiye naɖɩyɛ ɛheyi ɛ-caa se ɛsɔɔla se ɛsʊʊ cɔjɔ kɛkpɛyɩsɩ pɩlɩʊ taa, ɛlɛ ɛtɛma naʊ se paa ɛ-caa eekizaa, ɛɛkɑɣ kitiu nɛ ɛ-wayɩ. Pɩla mbʊ ɖɔɖɔ. Ɛ-caa kizina-i mbʊ se pɩɩlakɩ-ɩ sɔnɔ nɛ cee.
![](http://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c1/Josefa_de_%C3%93bidos%2C_La_transverb%C3%A9ration_de_Sainte_Th%C3%A9r%C3%A8se_%281672%29.jpg/220px-Josefa_de_%C3%93bidos%2C_La_transverb%C3%A9ration_de_Sainte_Th%C3%A9r%C3%A8se_%281672%29.jpg)
Efemiye naɖɩyɛ yem (kamɩŋ fenaɣ 2 pɩnaɣ 1533 yaa 1535) kɛ Thérèse kʊyɩ ɛ-caa ɖɛɣa nɛ ewolo cɔjɔkɛkpɛyɩsɩ pɩlɩʊ taa kɛ Avila. Pɩlaba pɩnaɣ lɛ, ɛɖuu nɛ posu-i cɔjɔ kɛkpɛyɩsɩ toko. Ɛcaɣ peeɖe pɩnzɩ 27 nɛ ɛcɔŋna peeɖe tɛ paɣtʊ lɛ, pɩtacaɣ-ɩ camɩyɛ nɛ pɩwayɩ lɛ kɛ ɛkɔma ɛtʊʊzɩ-tʊ camɩyɛ. . Mbʊ piitukina ɛ-laŋiyɛ sɩŋŋŋ yɔ lɛ se, sakrɩmɩnɩʊ tɛɛ luŋgu efemiye naɖɩyɛ kɛ ɛna Yeesu kɛ sakrɩmɩnɩʊ taa nɛ ɛwɛɛ ɛnɩɣ sɩzɩŋ kɛ ɛyaa kɩwɛkɩm yɔɔ nɛ pɩlabɩ-ɩ pʊtrɔdɩyɛ.